Obracajú sa najmä na mladých poslucháčov duchom aj vekom, ale aj k milovníkom hudby, ktorí veria, že opera ako hudobný druh bude žiť večne a stane sa životným odrazom našej doby, spoločnosti a kultúry. Najdôležitejšia úloha KOB je výchovno – vzdelávacia. V súčasnej dobe je najmladšie publikum vystavené návalu masového konzumu a pseudoumeleckých hudobných prejavov. Preto je dôležité prostredníctvom hudobného zážitku ukázať na pravé hodnoty umenia, rozpoznávať dobré od zlého, umenie od gýču. Tieto hodnoty sú potrebné prostredníctvom hudby ukázať najmladšiemu poslucháčovi. Komorná operná scéna je založená na špecifickom dramaturgickom a realizačnom programe. Sú to nové inscenačné postupy, výrazové prostriedky prostredníctvom ktorých je možná komunikácia so širokým okruhom poslucháčov. Operné inscenácie majú byť realizované novým estetickým ideálom súčasnej doby 21. storočia, nie tradičným pohľadom na veľkú operu, na veľkej scéne.

• vo vytváraní inscenácií s dôrazom na syntézu všetkých súčasných divadelných výrazových prostriedkov
• v dôraze na netradičnú organizáciu hraného priestoru

Dôležitým programovým zameraním KOB bude uvádzanie slovenskej pôvodnej tvorby. Je potrebné, aby sa hudba stala odrazom národnej kultúry a spoločnosti. Len tak, keď divadlo reaguje na aktuálne zmeny, stáva sa prínosom pre umenie a spoločnosť. Nie vždy je uvedenie nového diela zaručeným úspechom z pohľadu diváka alebo spoločnosti. Jeho hodnotu ukáže až „čas“ a „história“. Ani z tvorby géniov Beethovena, Mozarta a iných sa už dnes nehrávajú všetky diela. To ale nezmenšuje význam ich tvorby, na pozadí ktorých postupne vznikali diela veľkej historickej hodnoty.

Ciele

• Hudobné diela budú uvádzané v pôvodnej – originálnej verzii, nie v adaptáciách alebo iných úpravách.
• Javiskové diela môžu byť posunuté v inscenačnej filozofii do 21. storočia.
• KOB bude disponovať vlastným komorným orchestrom, ktorý bude realizovať koncerty so zameraním na konkrétne jubilejné príležitosti alebo výročia skladateľov.
• KOB bude aktívne spolupracovať na projektoch s inými profesionálnymi hudobnými umelcami a telesami.

Filozofia

• Naplniť novú filozofiu KOB s novým dramaturgickým plánom. V oblasti koncertných premiér pôjde o 5 tematických okruhov:
• • Slávni skladatelia v Bratislave
  • Budovatelia hudobného života v Bratislave a Slovenskej národnej hudby
  • Svetové interpretačné umenie a slovenská hudobná kultúra
  • Slovenská opereta a muzikál
  • Hudobný klasicizmus na Slovensku v tvorbe Haydna – Mozarta – Beethovena – Hummela
• Nadviazať na tradíciu Komornej opery založenej v roku 1986 v Bratislave. Ťažiskom bude uvádzanie javiskových diel – komorných opier. Preto dramaturgia bude prinášať tieto nové premiéry na slovenskej scéne:
• • G. Donizetti – Rita, Elvida, Francesca di Foix
  • G. Bizet – Djamileh
  • B. Britten – Peter Grimes, Žobrácka opera, Sen noci svätojánskej, Pod kolesami osudu, Smrť v Benátkach
• Uvedenie slovenskej hudobnej tvorby z oblasti vážnej hudby alebo muzikálovej (dielo slovenskej skladateľky Oľgy Danášovej – Vianočné oratórium, a iné).

História a vznik

Zrod opery je obdobím hudobných dejín novoveku. Obdobie baroka je kolískou vzniku opery, ktorá bola podporovaná rozkvetom inštrumentálnej hudby a rastom orchestra. Talianska hudba priniesla nové hudobné trendy, ktoré koncom tohto obdobia posunuli do popredia vznik nových národných štýlov.

Barok – 1600 – 1750 bol obdobím veľkej kreativity v literatúre , hudbe aj vede. Nové umenie prekvitalo v dielach Shakespeara a Cervantesa, Newtona a Galilea, v hudbe Palestrina a jeho súčasníkov. Zrod hudobnej drámy – OPERY – je pripisovaný skupine florentských hudobníkov a básnikov, známych ako CAMERATA, skladateľom Giuliovi Caccinimu, Jacopovi Perimu a básnikovi Ottaviovi Rinuccinimu, ktorí podľa starovekej gréckej drámy chceli obnoviť spevácky štýl. Tento nový štýl sa prvý raz objavil v intermédiach – krátkych hudobných drámach , ktoré boli uvádzané medzi dejstvami hovorenej hry. Prvú operu vytvorili všetci traja umelci –DAFNE- v r.1598.Medzníkom ranej opery je L´ORFEO talianskeho skladateľa Claudia Monteverdiho /1567-1643/,ktorá vytvorila nový hudobný a dramatický operný štýl.

V období hudobného klasicizmu – 1750 – 1820 skladatelia Haydn – Mozart – Beethoven priniesli vo svojej tvorbe nový, jednoduchý hudobný štýl, ktorý odrážal súčasné intelektuálne ,morálne a umelecké hodnoty. Gluckove a Mozartove opery boli postavené na dramatických a realistických námetoch ,hudba už nebola len ozdobou drámy , ale ju hodobno -výrazovými prostriedkami dopĺňala.

Pre romantických umelcov – 1810 – 1920 bola najdôležitejšia originalita, emocionalita, vzťah ku prírode.19.st.prinieslo najpopulárnejšie opery v hudobných dejinách : G.Verdi – Traviata, Rigoletto, Aida, Nabucco, R.Wagner – Prsteň Niebelungov, Tristan a Izolda, G.Bizet – Carmen, G.Puccini – Bohéma, Turandot, Madam Butterfly. Opery prinášajú námety všeobecné pre každú dobu, sú postavené na silnej emocionalít ,majstrovskou technikou vo vokálnych partoch a orchestrálnou inštrumentáciou.

Hudba od roku 1900-MODERNA HUDBA – je rozvinutá do mnohých smerov a štýlov . Hudba v 20.st. sa s minulosťou akoby rozchádzala vo vonkajších prejavoch, ale na dedičstvo kompozičných techník nadväzuje naďalej.

• R.1900-vzniká opera C.Debussyho – Pelléas a Mélisanda
• R.1907-1908-A.Schonberg napísal dielo Zjasnená noc
• R.1910-Premiéra baletu I.Stravinského – Svätenie jari
• R.1924-Premiéra Rapsódia v modrom G.Gershwina
• R.1925-Premiéra opery Wozzeck A.Berga
• R.1929-vzniká Trojgrošová opera K.Weilla a B.Brechta
• R.1935-vzniká opera Porgy a Bess G.Gershwina
• R.1962-uvedenie Vojnové rekviem B.Brittena

Hudba 20.st.prináša miešanie rôznorodých štýlov – neoklasicizmus, jazz, folklórne vplyvy, moderné trendy a iné. Okrem tradičnej opery sa rozvíjajú aj iné príbuzné javiskové formy hudobného divadla – MUZIKÁL, ROCKOVÁ OPERA vo veľkej forme a komorná forma syntetického hudobno-dramatického prejavu – KOMORNÁ OPERA. Tvorbe tohto druhu sa venovali Stravinskij, P.Hindemith, D.Šostakovič, B.Britten, C.Orff a iní. Tento špecifický druh opery sa vyznačuje komorným obsadením orchestra, minimálnym zoskupením sólistov a zboru. Vzniká tak svojbytný typ hudobného divadla s vlastnou osobitou poetikou, ktorá približuje súčasný rytmus doby vo svetle moderného divadla ,aby oslovila súčasného –tradičného aj budúceho poslucháča.

Vo vývoji slovenského kultúrneho života predstavuje dôležitý medzník vznik KOMORNEJ OPERY v Bratislave v r.1986 pod záštitou Slovenskej filharmónie, neskôr SND a ďalej ako samostatný súbor Ministerstva kultúry SR. Počas svojej 23. ročnej existencie súbor zinscenoval diela svetových aj domácich skladateľov, slovenské publikum uvidelo aj niekoľko premiér slovenských skladateľov. Veľkým novátorským prínosom bol nový pohľad na doznievajúce 80. roky v oblasti inscenančnej a interpretačnej praxe ,ktorá sa snažila svojimi predstaveniami osloviť súčasného diváka. Komorná opera sa stala „Alma mater studiorum“ /univerzita, v ktorej študent získava vzdelanie, motto pochádza z najstaršej európskej univerzity v Bologni, ALMA MATER- z lat. matka živiteľka, pôvodne antické označenie pre Božiu Matku –Magna Mater- Veľká Matka/ mnohých súčasných slovenských umelcov v oblasti hudobnej réžie – Pavol Smolík, Marián Chudovský, Ondrej Šoth, Miroslav Fischer, Jozef Bednárik, dirigenta Mariána Vacha a mnohých sólistov – Mária Eliášová, Eva Šeniglová, Jitka Sapara – Fischerová, Jozef Benci a mnoho iných.

Na dedičstvo slovenskej národnej hudobnej kultúry nadviazal po 15. Rokoch nový divadelný súbor- KOMORNÁ OPERA BRATISLAVA. Na hudobnej scéne ako svoju premiéru uviedol projekt – DIELA TEREZÍNSKYCH SKLADATEĽOV a operu skladateľa Hansa Krásu, podľa libreta Adolfa Hoffmeistra -BRUNDIBÁR. Ďalšie predstavenia – G. Fauré – Requiem, A.Vivaldi – Štyri ročné obdobia, G.B.Pergolesi – Stabat Mater a iné potešili hudobnú verejnosť znovuzrodením takéhoto druhu hudobného divadla.